V rámci Košickej dobrovoľnícke jari sme pripravili aj sériu workshopov na tému participatívneho rozpočtu, ktorých garantom je náš člen Marián Horenský. Pre priblíženie o čo ide si prečitajte nižšie. Tešíme sa na každého z Vás.

Ústredným motívom teoretikov participatívneho modelu demokracie je vytvorenie takých podmienok, v ktorých by jednotlivec získal možnosť reálneho a priameho zasahovania do procesu prijímania politických rozhodnutí.

Základom je poskytnutie možnosti občanom ovplyvňovať prípravu a výsledok akýchkoľvek verejných rozhodnutí, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ovplyvňujú. Prostredníctvom zavádzania participatívnych prístupov tak môže samospráva lepšie zastupovať záujmy verejnosti, poskytovať jej kvalitnejšie služby a tým aj zvyšovať dôveru vo verejnosti a transparentnosť rozhodovania.  

Efektívna občianska participácia sa stáva aj vzácnym zdrojom inovatívnych nápadov pre samosprávu, prostriedkom posilnenia spolupatričnosti komunity a v neposlednom rade i priestorom na získanie dôležitej spätnej väzby od občanov. Je zdrojom aktivizácie, odbúravania informačnej asymetrie a napomáha pri eliminácii potenciálnych konfliktov. Občianska participácia takto plní aj svoju socializačnú funkciu, vrátanie hľadania konsenzuálnych prístupov a riešení v každodenných spoločenských otázkach a problémoch.

Samospráva musí vytvárať a poskytovať možnosti aktívnej participácie, koordinovať a usmerňovať iniciatívy občanov, prispievať k ich aktivizácii. Na druhej strane, pozitívna obhajoba participatívneho modelu demokracie závisí primárne na vôli, ochote a záujme jednotlivca – občana zapojiť sa do samosprávneho života.

V súčasnosti neexistuj všeobecne platná šablóna alebo model participatívneho rozpočtovania, pretože každý jeden program má špecifické odlišnosti, ale aj spoločné prvky. Každý program (týkajúci sa participatívneho rozpočtu) je svojím spôsobom špecifický nielen z hľadiska zamerania, ale aj úrovne aplikácie a miery participácie (zapojenia) občanov. Práve dynamika a definičná otvorenosť sú predpokladom ďalšieho napredovania tohto mechanizmu.  

Portugalský teoretik Giovanni Allegretti definuje participatívne rozpočtovanie ako formu alebo koncept „presunujúcej sa zodpovednosti rozhodovania o rozpočte na občanov týmto rozpočtom ovplyvnených“ a dodáva, že „pod vplyvom participatívneho rozpočtu vznikajú nové „arény“, v ktorých môžu občania diskutovať, určovať výdajové priority mesta a rozhodovať o nových investíciách, ktoré sú financované z vymedzenej časti mestského rozpočtu.“

Z uvedeného vyplýva, že participatívne rozpočtovanie nenahrádza súčasnú reprezentatívnu (zastupiteľskú) demokraciu, ale vhodne ju dopĺňa o nástroj participatívnej demokracie. Ide o transformáciu súčasného rigidného systému na modernú demokratickú a decentralizovanú samosprávu.

Autor: Marián Horenský