V rámci Košickej dobrovoľnícke jari sme pripravili aj sériu workshopov na tému participatívneho rozpočtu, ktorých garantom je náš člen Marián Horenský. Pre priblíženie o čo ide si prečitajte nižšie. Tešíme sa na každého z Vás.
Ústredným motívom teoretikov participatívneho modelu demokracie je
vytvorenie takých podmienok, v ktorých by jednotlivec získal možnosť
reálneho a priameho zasahovania do procesu prijímania politických
rozhodnutí.
Základom je poskytnutie možnosti občanom ovplyvňovať prípravu
a výsledok akýchkoľvek verejných rozhodnutí, ktoré sa ich bezprostredne
týkajú a ovplyvňujú. Prostredníctvom zavádzania participatívnych prístupov
tak môže samospráva lepšie zastupovať záujmy verejnosti, poskytovať jej
kvalitnejšie služby a tým aj zvyšovať dôveru vo verejnosti
a transparentnosť rozhodovania.
Efektívna občianska participácia sa stáva aj vzácnym zdrojom
inovatívnych nápadov pre samosprávu, prostriedkom posilnenia spolupatričnosti
komunity a v neposlednom rade i priestorom na získanie dôležitej
spätnej väzby od občanov. Je zdrojom aktivizácie, odbúravania informačnej
asymetrie a napomáha pri eliminácii potenciálnych konfliktov. Občianska
participácia takto plní aj svoju socializačnú funkciu, vrátanie hľadania
konsenzuálnych prístupov a riešení v každodenných spoločenských
otázkach a problémoch.
Samospráva musí vytvárať a poskytovať možnosti aktívnej
participácie, koordinovať a usmerňovať iniciatívy občanov, prispievať
k ich aktivizácii. Na druhej strane, pozitívna obhajoba participatívneho
modelu demokracie závisí primárne na vôli, ochote a záujme jednotlivca –
občana zapojiť sa do samosprávneho života.
V súčasnosti
neexistuj všeobecne platná šablóna alebo model participatívneho rozpočtovania,
pretože každý jeden program má špecifické odlišnosti, ale aj spoločné prvky. Každý program (týkajúci sa
participatívneho rozpočtu) je svojím spôsobom špecifický nielen z hľadiska
zamerania, ale aj úrovne aplikácie a miery participácie (zapojenia)
občanov. Práve dynamika a definičná otvorenosť sú predpokladom ďalšieho
napredovania tohto mechanizmu.
Portugalský teoretik
Giovanni Allegretti definuje participatívne rozpočtovanie ako formu alebo
koncept „presunujúcej sa zodpovednosti rozhodovania o rozpočte na občanov týmto
rozpočtom ovplyvnených“ a dodáva, že „pod vplyvom participatívneho rozpočtu
vznikajú nové „arény“, v ktorých môžu občania diskutovať, určovať výdajové
priority mesta a rozhodovať o nových investíciách, ktoré sú financované z vymedzenej
časti mestského rozpočtu.“
Z uvedeného vyplýva,
že participatívne rozpočtovanie nenahrádza súčasnú reprezentatívnu
(zastupiteľskú) demokraciu, ale vhodne ju dopĺňa o nástroj participatívnej
demokracie. Ide o transformáciu súčasného rigidného systému na modernú
demokratickú a decentralizovanú samosprávu.
Autor: Marián Horenský